Nitrianske noviny oslávili 25 rokov!
Stovky ľudí spomínali a zabávali sa v sále PKO v Nitre. Dôvodom boli narodeniny Nitrianskych novín. Prítomní boli zástupcovia predstavenstva a vedenia spoločnosti Petit Press, a.s., pod ktoré nitriansky týždenník patrí, zakladatelia novín, bývalí i súčasní pracovníci, ktorí sa celé roky podieľali na tvorbe Nitrianskych novín, na ekonomickom fungovaní redakcie či na tom, aby sa noviny dostali každý týždeň k svojim čitateľom. Nechýbali kolegovia z ostatných periodík vydavateľstva Petit Press, pozvaní hostia zo štátnej správy, samosprávy, predstavitelia spoločností a inštitúcií, ktoré s Nitrianskymi novinami už celé roky spolupracujú.
Slovom aj obrazom
Recepciu, ktorú vtipne moderoval Michal Kožuch, otvorila temperamentná bubnová šou Tambores z Nitry. Prítomní si potom slovom aj videoprezentáciami priblížili históriu i súčasnosť Nitrianskych novín, zoznámili sa s cestou, ktorú každý týždeň musia naše noviny prejsť z počítačov, cez tlačiarne do stánkov a predajných miest až k čitateľom. Spoznali tímy ľudí – tých, ktorí noviny rozbiehali až po súčasných pracovníkov na všetkých oddeleniach redakcie.
Začínala s jedným písacím strojom
Na začiatky Nitrianskych novín si zaspomínala zakladajúca šéfredaktorka Janka Schlarmannová. Mať vlastné noviny a byť novinárkou v regionálnom periodiku bol vždy jej sen. Začínala v Nitrianskom hlase. „Keď som mala 23 rokov, rozhodla som sa, že môj sen sa stane skutočnosťou a založila som vlastné noviny. V začiatkoch sme mali len jeden písací stroj, ktorý som dostala k maturite, ale počas ďalších rokov sme v redakcii zažili doslova technickú revolúciu. Vďaka tomu, že som sa obklopila skvelými spolupracovníkmi, z ktorých sú mnohí doteraz v novinách, sa náš týždenník presadil aj vo veľmi tvrdej konkurencii. Mlieko a chlieb si čitatelia kúpiť musia, ale noviny nie. Preto som dostala nápad predávať noviny aj v sieťach potravín, a to nám veľmi pomohlo. Postupne sa naše noviny stali najčítanejším regionálnym týždenníkom v Nitre a dokonca aj na Slovensku. Vďaka tomu sa Nitra stala sídlom divízie týždenníkov,“ spomína Schlarmannová. „Veľkou hodnotou redakcie je tím ľudí, ktorý tu robí dve desiatky rokov a viac. Najdlhšie Števo Korman, ktorého som oslovila hneď na začiatku, v čase, keď bol ešte vojakom na základnej vojenskej službe a začínal ako športový redaktor. Dnes je obchodným riaditeľom divízie týždenníkov a skvelým manažérom. Postupne prichádzali Martin Kilian, Ľuboš Novosedlík, Silvia Šeböková, Jana Černáková, Miriam Hojčušová. Prvou dámou inzercie je Viera Rybanová, ktorá už tiež robí v novinách dvadsiaty rok.“
Dobrodružstvo trvá už 25 rokov
Prvým spolupracovníkom Janky Schlarmannovej bol súčasný obchodný riaditeľ divízie regionálnych týždenníkov MY Štefan Korman. V Nitrianskych novinách pracuje od samého začiatku. Jeho meno sa stalo synonymom športovej prílohy. „Dnes si viac ako inokedy uvedomujem, ako dôležité bolo mať okolo seba dobrých ľudí, ktorým veríte a na ktorých sa môžete spoľahnúť. Vždy a za každých okolností. Ja som mal šťastie na prvú šéfku Janku Schlarmannovú, stvorili sme spolu aj prvú športovú prílohu, ktorou sme sa vtedy tiež chceli odlíšiť od konkurencie,“ vraví Štefan Korman. „Do tímu prišli Martin Kilian a Ľubomír Novosedlík, s oboma to ťaháme bez prestávky doteraz, čo hovorí najlepšie za všetky komentáre. Verím, že nám to takto vydrží ešte dlho. Fungujeme sedem dní v týždni už 25 rokov, naše krásne jubileum si užívame. A keď sa teda vrátim k začiatkom, pre mňa boli hlavne veľkým dobrodružstvom. Mal som devätnásť, písal sa rok 1992, v Nitre bola veľká konkurencia, na trhu bol okrem Nitrianskych novín aj Nitriansky hlas a Nitriansky hlásnik. Nič sme nedostali zadarmo, presadili sme sa tvrdou prácou a každodennou drinou.“ O šesť rokov neskôr Korman založil Nitriansky týždenník. Ako sa s odstupom času díva na tento krok? „Bolo to najlepšie rozhodnutie. S Martinom Kilianom a Ľubom Novosedlíkom sme sa rozhodli ísť svojou cestou, ktorá nebola ľahká. Práve na nej sme ale dostali najlepšiu školu života. Ukázali sme však, že vieme, a keď naše noviny kúpil o dva roky neskôr súčasný vydavateľ Alexej Fulmek, začala sa ďalšia krásna kapitola. Z Nitrianskych novín sa postupne stali najlepšie regionálne noviny, a to hovorím nielen v rámci Nitry, kde dnes máme sídlo divízie regionálnych týždenníkov, združených do celoslovenskej siete MY novín.“ Keď prišla doba internetu, každý sa s novým fenoménom vysporadúval po svojom. „Veľa novín zaniklo, my sme reagovali flexibilne. Spolu s regionálnym týždenníkom MY vyrábame schránkové noviny ECHO, máme rovnako silný portál mynitra.sk a táto trojkombinácia nás opäť výrazným spôsobom odlišuje od konkurencie, čo pozitívne vnímajú ako naši čitatelia, tak aj obchodní partneri,“ doplnil Korman, ktorý začínal ako športový redaktor. „Keď sme začínali, všetci museli robiť všetko. Noviny sme písali, aj sme si ich rozvážali, predávali a nakoniec, aby bolo na výplaty, predávať bolo treba aj inzerciu. Ako išiel čas, pozície sa profilovali, ja mám dnes na starosti obchod, no keď sa dá, vždy si rád zájdem na futbal a ak mi šporťáci nechajú priestor, tak aj niečo sem-tam ešte napíšem,“ dodal Štefan Korman.
Originálny pohľad na svet
Hostí recepcie pozdravil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press Alexej Fulmek. „Som v šoku, koľko je tu ľudí, myslel som si, že tak veľa hostí býva len na akciách denníka Sme, ktorý tiež vydávame. Nabudúce dáme vstupné,“ zažartoval hneď v úvode. Ako povedal, cíti sa byť otcom periodík MY, keďže je vo vydavateľstve od začiatku. „Prvotná idea vznikla v denníku Sme, aby sme regionalizovali jeho spravodajstvo. Vedeli sme, že regionálne správy sú dlhodobo pre čitateľov veľmi zaujímavé. V roku 2000 snahy vyústili do spoločného produktu MY, ktorý vydržal dodnes. Sme šťastní, že sa nám podarilo sieťou MY obsadiť všetky krajské mestá a množstvo okresných miest,“ povedal Alexej Fulmek a Nitrianskym novinám zaželal, aby tu boli minimálne ďalších 25 rokov. Aby mali stále originálny a nekonvenčný pohľad na svet, ktorý čitateľov nenudí. Člen predstavenstva a riaditeľ divízie regionálnych týždenníkov MY Milan Mokráň skonštatoval, že je dobré niečo vymyslieť, mať nápad, ale to, čo odlišuje úspešných ľudí od neúspešných, je to, ako ten nápad preniesť do praxe. „Janka Schlarmannová so svojím kolektívom dokázala tento nápad pretaviť do základného stavebného kameňa celej divízie regionálnej tlače. Moja vďaka patrí jej elánu a idei. Aj dnes noviny MY predávajú viac výtlačkov ako napríklad denník Trend, čo je neskonalý úspech,“ skonštatoval Milan Mokráň a zakladateľke Nitrianskych novín odovzdal pamätnú plaketu. Jubilujúcemu týždenníku a jeho čitateľom poprial vždy zaujímavé a atraktívne čítanie. Šéfredaktorkou MY Nitrianskych novín je od roku 2009 Miriam Hojčušová, v týždenníku pracuje už od roku 1995. Šéfredaktorka siete regionálnych týždenníkov MY Jana Paulovská ju pred rokmi lákala ísť pracovať do denníka Sme, čo ona odmietla a zostala v MY. „Vo vydavateľstve Petit Press pracujem dvadsať rokov, v divízii týždenníkov MY desať rokov. Ak mám dnes niekomu gratulovať, tak sebe, pretože som rada, že ju mám,“ poďakovala Paulovská Hojčušovej a odovzdala jej pamätnú plaketu. Novinám zaželala minimálne 25 ďalších úspešných rokov.
Poďakovania známym osobnostiam
Jubileum Nitrianskych novín bolo príležitosťou oceniť známe osobnosti Nitry. Poďakovanie za prínos a rozvoj v oblasti kultúry udelili Eve Pavlíkovej, herečke Divadla Andreja Bagara, ale keďže mala práve predstavenie v divadle, cenu za ňu prebrala projektová manažérka DAB Slavka Civáňová.
Cenu za prínos a rozvoj v oblasti vzdelania a vedy získal Štefan Klein, projektant a výrobca lietajúceho auta.
Za najväčšiu osobnosť na športovom poli v Nitre za uplynulých 25 rokov bol vyhlásený futbalista a tréner Ľubomír Moravčík. Odchovanec nitrianskeho futbalu hral na svetovom šampionáte v Taliansku ešte v drese Československa, za najlepšieho legionára bol považovaný počas pôsobenia vo Francúzsku aj Škótsku. V reprezentačnom drese Slovenska bol Moravčík kapitánom. Ako povedal, šport väčšinou robia amatéri a pre nich je často jedinou odmenou to, že si svoje meno prečítajú v regionálnych novinách.
Podnikateľ – majiteľ firmy Incar Marián Ďurovkin si cenu prevzal za prínos a rozvoj v oblasti podnikania. Ďurovkin založil firmu Incar v roku 1991. Pri spomienke na podnikateľské začiatky s jednou Aviou sa už len pousmeje, dnes totiž patrí Incar medzi najväčších dopravcov na Slovensku. Incar poskytuje komplexné služby v doprave potravinového tovaru od naloženia z výrobného závodu až k rozvozu ku koncovému zákazníkovi na území celého Slovenska. V piatich depách od Nitry cez Levice, Krupinu, Žilinu a Prešov zamestnáva viac ako 300 ľudí, 250 vozidiel Incaru najazdí denne v priemere vyše 50-tisíc kilometrov, čo je vzdialenosť, ktorú akoby každý deň prešli okolo celej zemegule.
Tovar privezú k viac ako 2-tisíc koncovým zákazníkom od veľkých distribučných centier až po malé bufety či školské jedálne. Medzi spokojných zákazníkov patria spoločnosti, s ktorými sa denne stretávate – Coop Jednota, Agrotami, Rajo, Danone, Mecom, Hyza či Kaufland.
Incar, to pritom nie je len doprava. Výrazne sa angažuje aj v nitrianskom športe, kde za všetko spomenieme aspoň úspechy futsalového klubu Incar či dlhoročnú spoluprácu a podporu hokejového klubu HK Nitra.
Darčekové koše a poďakovania za vernosť redakcia adresovala aj najstarším predplatiteľom – Jozefovi Černičkovi a Viktorovi Kazánovi.
Zábava pri pódiu, recesia vo fotokútiku
Počas recepcie vystúpila ľudová hudba a detský folklórny súbor Borinka pri CVČ Domino pod vedením Mariána Hlavatého a opäť bubnová šou Tambores. Záver už bol v réžii kapely Desmod, ktorá v sále rozprúdila poriadnu zábavu. Pod pódiom sa bujaro tancovalo na známe pesničky, ktoré ako čerešnička na torte korunoval Kulym prespievaný hit Karola Duchoňa V dolinách. Zástupca šéfredaktorky Nitrianskych novín a šéf športového oddelenia Martin Kilian nabral odvahu a skladbu si naživo na pódiu „strihol“ spolu s Kulym. Vo foyer PKO hostí bavil fotoautomat Studio Play – zábavný fotokútik Jozefa Drába z Nitry. S pozadím titulky Nitrianskych novín si mohli záujemcovia hneď na mieste nechať urobiť fotky na pamiatku. Buď klasické, seriózne – s úsmevom či bez, alebo také bláznivejšie. Stačilo zaujať vtipnú pózu, vystrúhať grimasu a vybrať si z množstva ponúkaných rekvizít, napríklad okuliare Harryho Pottera, farebnú parochňu, sombrero, černokňažnícky klobúk, policajnú čiapku či tabuľku s vtipným textom. Ak ste chceli fotiek viac, nebolo problém nechať si ich z fotokútika poslať mailom. Ako nám Jozef Dráb povedal, za večer urobil zhruba 300 snímok.
